Dunaj bol v dávnych dobách slobodnou, nížinnou riekou. Voda sa na rovine rada zdržiavala. Rieka kreslila do krajiny malebné krivky svojich meandrov a mŕtvych ramien, ukladala piesok, ktorý už nechcela ďalej niesť k moru. Pôda na dnešných poliach je veľmi rôznorodá, podľa toho, aké nánosy sem rieka počas svojho pohybu po krajine uložila. Osídlenie tohto kúsku Zeme je mladé. Mapa z 2. polovice 18. stor. tu zobrazuje len polia, aj to až severne od dnešnej farmy. Mapovanie o sto rokov neskôr už zachytáva stavby a plochy nazýva suchou pastvou.
Na juh od polí z 18. stor., na mieste medzi pradávnym korytom Dunaja vytlačeným na sever a jeho dnešným tokom je farma Herba Danubia. Neďaleko stavieb je upravené koryto zavlažovacieho kanálu. Ďalej na juh a východ boli vtedy trávne porasty na pieskových dunách. Dnes je pomerne veľká časť z nich premenená na polia. To, čo nebolo premenené na polia tvorí step a lesostep. Niet sa čomu diviť. Územie patrí k najteplejším a najsuchším na Slovensku, povrch pokrýva jemný piesok, s ktorým sa pohráva vietor. V tejto zaujímavej krajine nájdeme chránené lokality – územia európskeho významu Čenkov a PR Jurský Chlm.
Farma Herba Danubia je rodinný podnik, na ktorom predkovia dnešných majiteľov začali hospodáriť už v roku 1925. V roku 1949 bol podnik zoštátnený a z vtedajšieho hospodárskeho dvora ostala len sýpka a obytný dom. Terajšia generácia tu hospodári posledných 30 rokov. Za socializmu sa tu intenzívne hospodárilo s plným uplatnením agrochémie a aj erózia si vybrala svoju daň. Humusová vrstva pôdy je naozaj tenká. Nájsť správny spôsob jej obhospodarovania nie je ľahké. Bez orby sa premnožia v suchých pôdach hlodavce a pri orbe vietor odvieva nespevnené čiastočky pôdy. Pre extrémne vysychavé pôdy je územie zaradené medzi znevýhodnené oblasti.
Ak chcete v takýchto podmienkach ochrániť tenkú vrstvu pôdy, čo tu horko-ťažko vzniká, zmeniť zaužívané pestovateľské postupy, prestať používať chémiu a znížiť počet prejazdov ťažkou mechanizáciou, potrebujete veľmi pozorne skúšať a vyberať plodiny. Je vidieť, že v suchej a vzdušnej pôde sa organická hmota radšej rozloží na minerály, akoby tvorila humus. Po rokoch chovu hovädzieho dobytka a pestovania poľných plodín sa domáci rozhodli pre bylinky a obilniny. Sú najväčším pestovateľom šípok na Slovensku, vysadených ich majú 52 ha. Bylinky vyberali tak, aby im podmienky na farme vyhovovali. Zavlažovaná je len množiteľská plocha. Popri vlastných výpestkoch na polia vysádzajú len certifikované sadenice. Byliny vypestované bez závlahy a hnojenia rastú pomaly, úrody sú teda nízke. O čo menej je hmoty, o to je v nej viac účinnej látky.
Ťažko vypestovaný, kvalitný materiál trh ako-tak ocení až vtedy, ak sa z nevýhody stane výhoda. Byliny, ktorým vyhovuje ľahká, piesčitá, suchá a prehriata pôda majú voňavé látky ešte voňavejšie. Spracovávajú ich priamo na farme šetrnou parnou destiláciou. Kvalita hydrolátov a éterických olejov je preto vysoká. Predávajú ich neriedené a bez konzervantov. Inšpiráciu a postupy na spracovanie byliniek našli majitelia v Benediktínskom kláštore Pannonhalma v Maďarsku a pri cestách v Chorvátsku. Hydroláty zrejú 2 mesiace v starej pivnici, jednom z tých mála priestorov, ktoré tu prežili socializmus. Životnosť majú dva roky.
“Herba Danubia je originálna farma s ojedinelým zameraním. Vnímaví majitelia, ktorí vhodne nasmerovali svoj zámer produkcie z pôdy. Jedinečná forma pridanej hodnoty vo forme výrobkov z pestovaných liečivých bylín. Uvedomelý progresívny prístup k spracovaniu a vyvinutie vlastnej technológie podfarbuje špecifickosť tejto farmy. Pestovanie liečivých bylín, nielen ako komodity pre spracovateľov, no najmä ako suroviny pre vlastnú výrobu v BIO kvalite. Rôznorodé spracovanie ako sušenie na čaje a koreniny alebo spracovávanie tradičnou metódou a následné získavanie esenciálnych olejov a hydrolátov, prípadne bylinkové sirupy, džemy, lekváre a iné produkty v malých množstvách sú skutočne originálnou formou produkcie. Špecializácia na liečivé rastliny a komplexnosť ich spracovania je v súčasnosti ojedinelá forma hospodárenia na pôde, čo dáva tejto farme určitú jedinečnosť“, vyjadril sa člen komisie Farma živá Ľubomír Marhavý
Pôda a voda sú tu vzácne. A to aj napriek tomu, že o 5 km ďalej tečie taká rieka ako Dunaj. V tomto území totiž voda je, ale kolíše niekoľko metrov pod povrchom podľa rytmu neďalekého Dunaja. Aby sa život mal kde rozvíjať, začali na farme vytvárať malé jazierka. Život na prítomnosť vody radostne zareagoval. Vodu a jej okolie osídlili najbujnejšie rastliny v okolí a objavilo sa tu množstvo drobných živočíchov. Dve z jazierok sú od budov farmy oddelené dlhou líniou výsypky materiálu, čo ostal po kopaní kanála, ako jediného zdroja vody pre farmu. Tu sa dostala na povrch tmavšia – humózno-ílovitá pôda a vegetácia je na nej o poznanie iná.
Iný ako okolie je i priestor, ktorý takto vznikol. Jazierka a terénna vlna vytvárajú možnosť užiť si agro-eko dovolenku s kempovaním v zaujímavom prostredí. V ponuke farmy je nielen miesto, ale aj základná infraštruktúra.
Cieľom farmy nie je vyprodukovať čo najviac najlacnejších produktov, ale vyrobiť dostatok tých kvalitných, s ohľadom na prírodu. Toto presvedčenie spolu s rodinnou fotografiou pradeda Pavla Bottku z roku 1928 na stránke farmy hovorí o koreňoch zapustených hlboko do pieskov dunajskej nivy. Vonia bylinami kvitnúcimi uprostred rozpáleného leta. Počuť v ňom kŕkanie žiab v jazierkach, ohlasujúce prítomnosť bytia, ktoré mení svoje prostredie tak, aby život mohol pokračovať.
“Na tejto farme žije prístup, aký nutne potrebujeme pre nájdenie a využitie jedinečnosti Slovenska v meniacich sa podmienkach poľnohospodárstva, spoločnosti aj klímy!“, dodala členka komisie Farma živá Lucia Baľáková.
Program Krajina živá finančne podporila VÚB banka.
Slovenčina 
English (UK)