Ako ďalšiu z ocenených fariem v 1. ročníku Farma živá sme navštívili Agrospol Hradová v Tisovci. Radi vám ju predstavíme, nalaďte sa.
Pod nohami rozkvitnutá lúka, krásny výhľad na okolité kopce. Oblaky sa lenivo prevaľujú v doline a zvonce ovečiek počuť doďaleka. Za nimi kráča bača so svojim psom. Na farme Agrospol Hradová v Tisovci nájdeme mnoho pohľadov tak typických pre slovenskú krajinu. Koľko práce sa ale za tým všetkým skrýva, je pre laika často ťažko predstaviteľné.
Farmár Denis Komjaty hospodári v krásnom, ale i tvrdom kraji v tesnom susedstve národného parku Muránska planina. Priamo na farme si môžete kúpiť bryndzu, žinčicu, ale aj výborný ovčí syr či polooštiepky. Raz ročne si ľudia z okolia chodia kúpiť jahňatá, celoročne sú tu na predaj aj pstruhy chované priamo v areáli.
Farma Agrospol Hradová tu hospodári od r. 1997. Na svojej farmárskej ceste prešli rôznymi zmenami, začínali s kravami, ale postupne prešli na chov oviec a spracovanie mlieka na finálne produkty. Krajinu a starostlivosť o ňu majú v krvi, preto sa nevzdávajú, aj keď ekonomicky je podnikanie v týchto končinách náročnejšie. Zaujalo nás pozorovanie, že dojivosť oviec je väčšia po pastve na vápencových lokalitách ako po pasení na lokalitách s tufovým podložím.
Príprava senáže či sena na zimu je pre farmára nutnosťou. Pri senáži je čerstvá hmota hneď spracovaná a ďalej fermentovaná, preto je vo viacerých ohľadoch pre farmárov praktickejšou cestou. Avšak práve čo najväčší podiel prípravy sena je kľúčom k väčšej biodiverzite. Po pokosení sa seno necháva dosúšať na lúke, preto majú semienka kvitnúcich rastlín šancu vypadať priamo na mieste a pestrosť druhov sa tak udržuje dlhodobo. Tam, kde sa všetka tráva ihneď spracúva na senáž, semienka nevypadajú a postupne počet druhov klesá. To sa následne prejaví aj na druhovej pestrosti hmyzu, pretože v prírode všetko so všetkým súvisí. Na farme Agrospol Hradová sa pripravuje seno aj senáž. Časť trvalých trávnych porastov bola kedysi ornou pôdou. Tá bola pred približne dvomi desaťročiami osiata a seno z týchto častí sa spracúva na senáž. Vzácnejšie pestré lúky sú kosené na seno a následne na jeseň, „v otave“, dopásané. Mozaikovitý manažment lúk, čiastočne nastavovaný aj pre potreby sysľov, tak prispieva k diverzite mnohých druhov a ocenila ho pri návšteve farmy aj odborná komisia.
Na pasienkoch sa nachádza viacero škrapov a škrapových polí. Sú to veľmi zaujímavé krasové útvary, ktoré potešia oko mnohých milovníkov prírody. V ich blízkom okolí často nachádzame vzácne druhy rastlín a živočíchov, preto aj pre biodiverzitu a praktickú ochranu prírody majú veľký význam. Práve život človeka v krajine, hospodárenie a chov oviec už v minulosti pomáhali tomu, aby sa tu udržala nelesná vegetácia a vďaka nej aj bohatstvo druhov a pestrosť života. Inak tomu aj vďaka miestnym farmárom nie je ani dnes.
Údržba pasienkov so škrapmi je ale vďaka množstvu kameňov pri povrchu pôdy ešte náročnejšia ako inde, odstraňovanie náletov sa tu dá robiť iba ručne. Navyše, takéto plochy bývajú paradoxne často vyňaté z dotácií a teda pre farmára sú z ekonomického pohľadu čistou stratou. Našťastie v Tisovci sa už roky darí úspešná spolupráca miestnych farmárov s ochranármi. Spoločne sem pred pár rokmi vypustili sysle, ktorým sa tu páči aj vďaka prispôsobeniu pasenia ich nárokom. Spolu s ovcami tu žije aj niekoľko somárov, ktoré jednak udržujú trávu nízkou presne podľa predstáv sysľov, ale pomáhajú tiež farmárom ochrániť ovce pred predátormi. Keďže príroda v okolí Tisovca je bohatá, žije tu aj populácia medveďov a vlci. Miestni tomuto faktu prispôsobujú aj svoje hospodárenie. Podľa slov farmára somár stádo stráži a keď sa priblíži predátor, vie narobiť poriadny hluk. Samozrejmosťou sú tiež ovčiarske psy.
Aj miestnej farme nedávno vyňali plochy so škrapmi z dotácií. Tento príbeh pozná mnoho farmárov a mnohým vie pekne zamiešať karty vo finančnej stabilite. V Tisovci pomohlo odvolanie a početná populácia sysľa, vďaka ktorej farmár nakoniec o dotácie neprišiel. Milé syslíky tak svojim dobrodincom nakoniec oplatili ich zhovievavosť. Práve projekt LIFE Syseľ, vďaka ktorému tu je postavených aj viacero oplotkov, tak farmárovi priniesol viacnásobný úžitok.
Aj na tomto príklade ale vidieť, že v spoločnej poľnohospodárskej politike je čo zlepšovať, aby slúžila k dobru krajiny a ľudí, ktorí v nej pracujú. Aj my ako spotrebitelia môžeme spraviť svoju časť práce. Ak si vieme vážiť prácu ľudských rúk, budeme podporovať nákupmi farmárov, ktorí pasú zvieratá voľne a pomáhajú tak zachovávať slovenskú pestrosť a krásu krajiny.
Na záver chceme poďakovať VÚB banke za podporu programu Krajina živá.
Farmár Denis Komjaty hospodári v krásnom, ale i tvrdom kraji v tesnom susedstve národného parku Muránska planina. Priamo na farme si môžete kúpiť bryndzu, žinčicu, ale aj výborný ovčí syr či polooštiepky. Raz ročne si ľudia z okolia chodia kúpiť jahňatá, celoročne sú tu na predaj aj pstruhy chované priamo v areáli.
Farma Agrospol Hradová tu hospodári od r. 1997. Na svojej farmárskej ceste prešli rôznymi zmenami, začínali s kravami, ale postupne prešli na chov oviec a spracovanie mlieka na finálne produkty. Krajinu a starostlivosť o ňu majú v krvi, preto sa nevzdávajú, aj keď ekonomicky je podnikanie v týchto končinách náročnejšie. Zaujalo nás pozorovanie, že dojivosť oviec je väčšia po pastve na vápencových lokalitách ako po pasení na lokalitách s tufovým podložím.
Príprava senáže či sena na zimu je pre farmára nutnosťou. Pri senáži je čerstvá hmota hneď spracovaná a ďalej fermentovaná, preto je vo viacerých ohľadoch pre farmárov praktickejšou cestou. Avšak práve čo najväčší podiel prípravy sena je kľúčom k väčšej biodiverzite. Po pokosení sa seno necháva dosúšať na lúke, preto majú semienka kvitnúcich rastlín šancu vypadať priamo na mieste a pestrosť druhov sa tak udržuje dlhodobo. Tam, kde sa všetka tráva ihneď spracúva na senáž, semienka nevypadajú a postupne počet druhov klesá. To sa následne prejaví aj na druhovej pestrosti hmyzu, pretože v prírode všetko so všetkým súvisí. Na farme Agrospol Hradová sa pripravuje seno aj senáž. Časť trvalých trávnych porastov bola kedysi ornou pôdou. Tá bola pred približne dvomi desaťročiami osiata a seno z týchto častí sa spracúva na senáž. Vzácnejšie pestré lúky sú kosené na seno a následne na jeseň, „v otave“, dopásané. Mozaikovitý manažment lúk, čiastočne nastavovaný aj pre potreby sysľov, tak prispieva k diverzite mnohých druhov a ocenila ho pri návšteve farmy aj odborná komisia.
Na pasienkoch sa nachádza viacero škrapov a škrapových polí. Sú to veľmi zaujímavé krasové útvary, ktoré potešia oko mnohých milovníkov prírody. V ich blízkom okolí často nachádzame vzácne druhy rastlín a živočíchov, preto aj pre biodiverzitu a praktickú ochranu prírody majú veľký význam. Práve život človeka v krajine, hospodárenie a chov oviec už v minulosti pomáhali tomu, aby sa tu udržala nelesná vegetácia a vďaka nej aj bohatstvo druhov a pestrosť života. Inak tomu aj vďaka miestnym farmárom nie je ani dnes.
Údržba pasienkov so škrapmi je ale vďaka množstvu kameňov pri povrchu pôdy ešte náročnejšia ako inde, odstraňovanie náletov sa tu dá robiť iba ručne. Navyše, takéto plochy bývajú paradoxne často vyňaté z dotácií a teda pre farmára sú z ekonomického pohľadu čistou stratou. Našťastie v Tisovci sa už roky darí úspešná spolupráca miestnych farmárov s ochranármi. Spoločne sem pred pár rokmi vypustili sysle, ktorým sa tu páči aj vďaka prispôsobeniu pasenia ich nárokom. Spolu s ovcami tu žije aj niekoľko somárov, ktoré jednak udržujú trávu nízkou presne podľa predstáv sysľov, ale pomáhajú tiež farmárom ochrániť ovce pred predátormi. Keďže príroda v okolí Tisovca je bohatá, žije tu aj populácia medveďov a vlci. Miestni tomuto faktu prispôsobujú aj svoje hospodárenie. Podľa slov farmára somár stádo stráži a keď sa priblíži predátor, vie narobiť poriadny hluk. Samozrejmosťou sú tiež ovčiarske psy.
Aj miestnej farme nedávno vyňali plochy so škrapmi z dotácií. Tento príbeh pozná mnoho farmárov a mnohým vie pekne zamiešať karty vo finančnej stabilite. V Tisovci pomohlo odvolanie a početná populácia sysľa, vďaka ktorej farmár nakoniec o dotácie neprišiel. Milé syslíky tak svojim dobrodincom nakoniec oplatili ich zhovievavosť. Práve projekt LIFE Syseľ, vďaka ktorému tu je postavených aj viacero oplotkov, tak farmárovi priniesol viacnásobný úžitok.
Aj na tomto príklade ale vidieť, že v spoločnej poľnohospodárskej politike je čo zlepšovať, aby slúžila k dobru krajiny a ľudí, ktorí v nej pracujú. Aj my ako spotrebitelia môžeme spraviť svoju časť práce. Ak si vieme vážiť prácu ľudských rúk, budeme podporovať nákupmi farmárov, ktorí pasú zvieratá voľne a pomáhajú tak zachovávať slovenskú pestrosť a krásu krajiny.
Na záver chceme poďakovať VÚB banke za podporu programu Krajina živá.
