V úzkom priestore medzi pahorkami Malých Karpát a borovicami porastenými dunami Vojenského obvodu Záhorie, v teplej, suchej, piesčitej krajine leží obec Kuchyňa a na jej severnom okraji farma s rovnakým názvom. Areál podniku i okolité pasienky sa nachádzajú na rovine a nie sú na prvý pohľad ničím zaujímavé. Upravená administratívna budova a staré maštale, hnojisko, silážna jama, biele balíky krmovín i veľká kopa ich použitých obalov, poľnohospodárske stroje a pomedzi to všetko sa prepletajú rozpadnuté cesty s veľkými mlákami, po povodniach ešte plnými vody. Skrátka také dnešné „obyčajné družstvo“.
Neobyčajná sú ale pozorovania a postoje majiteľa, právnika bez poľnohospodárskeho vzdelania, ktoré vďaka tomuto priestoru nadobudol. Sú to postoje stredne veľkého poľnohospodára, ktorý tento podnik zameraný na chov hovädzieho dobytka a čistokrvných koní kúpil v roku 2008. Chcel robiť niečo, čo dáva zmysel. Obrovský, nákladný chov koní postupne redukovali a dnes je tu posledných 14 kusov. Kobyly sú určené na ďalší chov a čakajú na svojho nového majiteľa. Mnoho pozemkov na ktorých podnik hospodári, je prenajatých.
Časom postoje a entuziazmus neskúseného poľnohospodára korigovali „drahé lekcie“ od ľudí, s ktorými pracoval. Ako neskúsený sa dal napríklad agronómom nahovoriť na používanie glyfosátov – postrekov, ktoré dokážu zabiť všetko a nechávajú v pôde reziduá po dlhý čas. Kravy odmietali slamu zo striekaného obilia. Tú nestriekanú dnes zožrať vedia. Po tejto lekcii skúšal na radu predajcu selektívne herbicídy. Rýchlo zistil, že keď pri tomto spôsobe pestovania striekate veľa, účinky sú viditeľné. Menšie dávky však nefungovali, ale aj po nich ostali v pôde reziduá a putovali ďalej potravinovým reťazcom.
V roku 2011 sa podnik začal pripravovať na konverziu do ekologického poľnohospodárstva. Po tom, čo prestali používať chemické postreky boli 2 roky bez úrody! A papierov a podmienok bolo toľko, že nakoniec sa certifikácie ekologickej poľnohospodárskej výroby vzdali a poberajú len priame platby na hektár a dobytčie jednotky. K postrekom sa však už nevrátili.
Na farme chovajú mäsový hovädzí dobytok plemena „Limousin“. Aj keď sú v stáde ešte aj jedince iných plemien, postupne ich vyraďujú. Dobytok je celoročne na pastve. Telenie prebieha bez problémov tiež na pastve. Je zaujímavé pozorovať, že voľne pasený dobytok je tvrdohlavejší a má silné sociálne väzby. Počuť to po oddelení odrastených teliatok od matiek. Matky teliatka spočiatku volajú naspäť, no po čase bučanie utíchne.
„Veľmi oceňujem, že farmár vytvára koncovku, má vlastný bitúnok a dodáva na trh lokálne mäso, o ktorom si každý môže zistiť jeho príbeh. Snáď bude stále čím viac ľudí, ktorí to ocenia a kúpia si pri rovnakom rozpočte mäsa radšej menej a kvalitnejšie”, poznamenala členka našej hodnotiacej komisie, botanička Katarína Devánová.“
Výhodou lokálneho bitúnka je aj to, že tým znižujú stres zvierat pred porážkou. Teľatá k nemu prejdú len približne 150 metrov a prichádzajú po jednom. Mäso a mäsové výrobky môžete kúpiť v Bratislave – raz do týždňa na predajnom mieste alebo aj v bio obchodoch. Viac informácií nájdete na www.farmakuchyna.sk.
Naučiť sa pestovať krmoviny na pôdach zaradených do kategórie „málo produkčné orné pôdy“ chcelo dávku pozornosti. Pôdy nazývané regozem vznikli na piesčitej, nespevnenej pokrývke krajiny. Piesok neposkytuje takmer žiadne živiny. Organická hmota v suchom prostredí rýchlo mineralizuje, v pôde ostáva minimum humusu. Suchú pôdu ešte viac vysušuje odvodňovacia priekopa tiahnuca sa poza areál podniku až do potoka Malina.
Pri pestovaní krmovín na ornej pôde dnes používajú už len plytkú orbu do 20 cm. Veľké lány ornej pôdy rozdelili biopásmi na plochy menšie ako 50 ha. Za svoju prijali osvedčenú, odolnú, stabilnú odrodu ozimnej pšenice „Capo“. Je to vysoká, osinatá pšenica, ktorá nechutí divej zvery. Nechutnosť ešte zvyšujú morením osiva. Moridlo je jediná chemikália, ktorú v podniku po skúsenostiach s diviakmi stále používajú. Diviakov je v krajine medzi dvoma lesmi požehnane a viacero ekologických poľnohospodárov v okolí pestuje to, čo chutí divej zvery. Tak sa stalo, že boli roky, keď úplne zničili tretinu krmovín. Návrat vlka, ktorý by stav zveri reguloval, by poľnohospodárov potešil.
Pri pohľade na trávnaté porasty je jasné, že majú tiež nízku úživnosť. Sú vysoko nasiakavé (čo bolo vidieť pri nedávnych povodniach) a túto vlastnosť ešte zvyšujú sysle vypustené pred časom na týchto pozemkoch. Teraz pozorujú ako tieto živočíchy budujúce siete podzemných tunelov prilákali do krajiny sokola rároha. Dravce podľa farmára riešia aj problém s malými vtákmi, ktoré sa živia zrnom určeným pre dobytok. V tomto kraji sa vo veľkom objavili po tom ako poľnohospodári prešli na pestovanie bez chémie. Vtedy sa totiž do porastov vrátil aj hmyz, vrátane škodcov pestovaných plodín a za hmyzom prileteli vtáky. V reťazci však chýbal dravec a práve sokol rároh sa stal efektívnym regulátorom vtáctva aj sysľov. V tomto smere tu začína fungovať dynamická rovnováha.
Za podporu Krajiny živej vďačíme finančnej podpore VÚB banky.
Slovenčina 
English (UK)