Uprostred severovýchodnej borovej časti CHKO Záhorie, iba 3 km od vojenského obvodu Záhorie, na brehoch Lakšarského potoka sa nachádza malá osada Horné Valy. Jej územím kedysi viedla železničná trať do Šaštína. V osade bola ťažobná plošina, mlyn, píla. Inak bolo toto územie riedko osídlené, neskôr zalesňované a tak sa osada nachádza prakticky v borovicovom lese rastúcom na pieskových dunách. Tie predstavujú pre život extrémne podmienky. Piesky sa rýchlo prehrievajú a vysychajú, sú extrémne chudobné na živiny a neustále v pohybe. Ale aj tak je tu pomerne rozsiahla mokraď (pri posledných povodniach jazero) a pri tej mokradi je Farma pri močiari.
Pôdy sú tu hlboké a bez skeletu, no majú minimálny podiel organickej hmoty, ktorá tu rýchlo mineralizuje. Na farme Pri močiari je na nich pasienkový les. Je možné, že práve mokraď uprostred suchých pieskových dún vytvorila podmienky na osídlenie tejto lokality v minulosti. Obyvateľov tejto oázy časom vystriedali záhradkári. Dnes tu gazduje ornitológ Štefan s priateľkou Andreou. Pasú 23 kôz, 5 capov a zopár oviec. Chovajú tiež divokosfarbené viedenské králiky, holuby a sliepky. V prvých rokoch plochu najmä čistili a redukovali počet drevín, pričom postupne zvyšovali počty chovaných zvierat.
Hlavným zámerom farmy však nie je produkcia. Štefan a Andrea totiž veria, že nie je nič krajšie ako formovať krajinu. A formujú ju tak, aby sa do nej mohla vrátiť pôvodná biodiverzita. K tomu prirodzene slúžia aj dreviny, ktoré ponechali na pastvine. Po ich príchode však bolo treba odstrániť z pozemku smeti, pozostatky vrtnej plošiny, agáty a „zlatobyľové pole“. Problém s inváznymi rastlinami vyriešili kozy. Zlatobyľ a agát sa úplne vytratili, ostali ešte malé ostrovčeky astier novobelgických na mokrých miestach.
Dnes kozí pasienok tvorí riedky trávnatý porast s roztrúsenými borovciami a pňami stromov, pod ktorými si vyhrabáva nory kolónia sysľov. Tieto hlodavce vytlačili potkany, ktoré žili na brehoch močiara. Okrem nich pasienok obývajú aj užovky, jašterice a mnohí ďalší. Pre vrabce, lastovičky, belorítky, dudky, krakle sú rozvešané po pozemku búdky, hniezda či vydlabané kmene stromov. Pre strakoše sú ohradené šípkové kry, aby ich kozy nezožrali. Na potoku majú hrádze bobry.
“Farma je príkladom a názornou ukážkou, ako je možné vhodným systémom hospodárenia na pôde – v tomto prípade prečistením drevinami zarastených plôch a pasením malého stáda kôz a oviec, revitalizovať zanedbané, inváznymi druhmi rastlín a drevinami zarastené poľnohospodárske pozemky na produkčné a zároveň vytvárať vhodné biotopy pre viaceré chránené živočíchy a rastliny a významne zvyšovať biodiverzitu v krajine“, poznamenal člen hodnotiacej komisie, agrolesník Jaroslav Jankovič.
Je to malý zázrak. Lokalita, ktorá bola v 19. storočí oázou uprostred suchých pieskových dún, je dnes, po ich plošnom zalesnení či premene na polia, oázou pre zvieratá a vtáky. Miestom, odkiaľ sa dokáže život šíriť ďalej do pomerne intenzívne využívanej krajiny.
Program Krajina živá finančne podporila VÚB Banka.
Slovenčina 
English (UK)