Biele Karpaty sú hory, ktoré vytvarovala voda zo studeného flyšu vyzdvihnutého z pradávneho morského dna. Svahy sú strmé, doliny hlboké. Všeobecne je tunajšia klíma mierne teplá a mierne vlhká, no sezóna na pestovanie je pomerne krátka. Studený vzduch tečúci z hrebeňa ochladzuje údolia a necháva vodnú paru vyzrážať sa na povrchoch rastlín. Vzniká tak svieža krása, kde v kvapkách rosy dostávajú farby novú hĺbku. A práve táto pominuteľná krása je témou farmy Černuška.
Farmu tvorí malý pozemok obkolesujúci dom učupený vo východnom svahu Ivanovskej doliny. Les nad domom patrí do CHKO Biele Karpaty. Územie, kde je čo chrániť: od starých ovocných odrôd a orchideí až po zachovalé historické krajinné štruktúry. Toto bohatstvo bolo zachovalé vďaka drsným prírodným podmienkam a odhodlaniu ochranárov. Aj keď treba povedať, že vďaka intenzívnemu hospodáreniu sú lúky okolo farmy už na kvety chudobné. Voda z topiaceho snehu na lúke steká do záhrady. Územie obce Bošáca patrí medzi poľnohospodársky znevýhodnené oblasti s nízkou výnosnosťou poľnohospodárstva. Pôdy na území farmy sú kambizeme, ktoré vznikli na minerálne bohatých zvetralinách flyšu, sú stredne ťažké.
Nápad pestovať v takýchto podmienkach rezané kvety znie podivne. Sme zvyknutí, že kvety potrebujú to najlepšie, lebo sú nežné a krehké. Zvykli sme si spájať krásu s pohodlím a luxusom. Zabudli sme na to, že v každej dedinskej záhrade sa gazdiné starali aj o malé záhony s cíniami, astrami a dáliami. Že na oknách dedinských domov boli muškáty. Že z tých najkrajších kvetov sa viazali kytice pre nevestu a pierka pre ženícha a jeho družbov.
Aj kvetinová farma pôsobí nežne. Dom tvarom pripomína tradičnú ľudovú stavbu, položenú do kvetinovej postieľky. Je tu vlastnoručne robený skleník, malé záhony s trvalkami a letničkami. Oboznámila nás s ňou usmiata majiteľka, pani Danka Mošková. Farmu majú s manželom už 7 rokov, pozemok zdedili po rodičoch, niečo si prenajali a postavili dom tak, aby zapadal do prírodného prostredia. Rozhodli sa pestovať rastliny, lebo pani Daniela pracovala v kvetinárstve a má kvety rada. Tie pestujú bez použitia umelých chemických látok a hnojív. Na hnojenie používajú maceráty z vlastných rastlín, napríklad zo žihľavy. Okrem toho používajú konský hnoj a vermikompost.
“Kvetinová farma Černuška je krásny a harmonický priestor, kde pestovateľské plochy nadväzujú na obytnú a oddychovú zónu. Pekný záhon pri dome je zároveň produkčnou zónou relevantne prispievajúcou do rodinného rozpočtu. Skutočne je pre mňa neuveriteľné, že na takej malej ploche dokáže existovať životaschopné ekologické kvetinárčenie. Myslím, že mnohí z nás by miesto, ktoré tu vzniklo, radi volali domovom“, vraví člen odbornej komisie Farma živá, ovocinár Bruno Jakubec
Záhrada je rozčlenená na dve časti. V dolnej časti záhrady majú hlavne letničky a dálie, v hornej časti trvalky. Z letničiek sme mohli vidieť pestrofarebné krásenky, slamienky rôznej farby, plody černušiek. Najkrajšia býva záhrada na jar, keď kvitnú tulipány, narcisy, iskerníky. Aj teraz, napriek nedávnym silným dažďom záhrada ponúkala krásny pohľad nielen na okolitý kraj, ale aj na pestrofarebné dálie (georgíny), sasanky, echinacei, červené chrastavce, fialové i biele astry, dokvitali tam aj lupiny a vysoké floxy. Sortiment doplňujú nekvitnúce rastliny do kytíc ako eukalyptus a iné. V skleníku kvitli rôznofarebné cínie, liantusy a našlo sa tam dokonca miesto aj pre uhorky a inú zeleninu.
Drevené schodíky do hornej časti lemovali kvetináče s tieňomilkami ako sú hosty a heuchery, ozdobné listom a doplňujúce malebné prostredie bielokarpatskej záhrady. V hornej časti záhrady sme videli echinacei, sasanky, gaury, astry. Pôda nie je bezproblémová, na flyši sa voda nezadržiava, no napriek tomu bol prirodzený trávnik zelený a porastený aj takými druhmi ako rožkatec, ktorý obohacuje pôdu o dusík. Zeleň bola všade okolo nás a poskytovala pocit sviežosti a pokoja.
Rastliny polievajú dažďovou vodou, zatiaľ majú na jej skladovanie dve menšie nádrže, ale plánujú väčšiu, keďže malá nádrž po 2 mesiacoch sucha zostáva prázdna. So slizniakmi bojujú prírodným prostriedkom Ferramol, ináč by dálie nevypestovali. Na odplašenie krtkov slúži amarantus, ktorý sa však môže semenami môže ľahko rozšíriť, preto treba byť pri jeho pestovaní opatrný. Ovocné stromy dávajú nie len plody, ale aj tieň. Je tu tiež kúsok nepokosenej trávy a malý výbeh pre ovce.
V aranžérskej dielni, kde domáca pani pripravujú kytice a svadobné aranžmány a lektoruje aranžérske kurzy je poriadok, všetko tu má svoje miesto. Kovové vázičky v rohu miestnosti sú prichystané na použitie. Kedysi vozili kvety až do Bratislavy a do cukrárne, kde si ich brali svadobčania spolu so zákuskami. Ku svadbe vie táto malá farma pripraviť všetko kvetinové, čo so svadbou súvisí. Aj lupene záhradných ruží, ktoré v kyticiach rýchlo zvädnú, no samotné lupene atmosféru tohto sviatku vyzdvihujú. Nestriekané kvety odoberajú cukrári ako ozdobu torty. Ľudia z okolia si už zvykli na to, že tu majú svoje, lokálne kvety a kvetinárku, ktorá z nich vie urobiť neopakovateľné sezónne kytice.
„Rodinné zázemie a zaujímavé prostredie s jedinečným prístupom majiteľky predstavujú ojedinelý príklad rodinného hospodárstva zameraného na produkciu netradičnej komodity v relatívne neštandardných podmienkach z pohľadu nadmorskej výšky. Vedomý výber a dlhoročné skúsenosti však majiteľka zúročila v širokom portfóliu pestovaných rastlín. Starostlivosť a vhodné kombinácie na záhonoch sú prejavom uvedomelého prístupu k pestovaniu rezaných živých kvetov a sušených kvetov pre výrobu interiérových doplnkov. Kreativita majiteľky a cit pre estetiku, nielen v záhrade, no aj pri výrobe výrobkov z vlastnej produkcie, prinášajú efekt spokojnej a rozrastajúcej sa klientely. Kvalita produkcie zároveň umožnila vybudovanie lokálnej komunity spotrebiteľov a stabilitu v odbyte pre plnohodnotnú sebestačnosť farmy“, hodnotí na adresu farmy člen odbornej komisie Farma živá, poradca v oblasti pôdoochranných technológií Ľubomír Marhavý
Kvety pestuje, upravuje a predáva mladá rodina s deťmi. Bez pomoci starých rodičov by to však bolo asi nemožné. Keďže pestujú sezónne kvety na záhonoch a v nevykurovanom skleníku je ich príjem tiež sezónny. Preto otec rodiny ešte masíruje.
Spôsob ako pestovať a viazať záhradné kvety učí domáca pani na kvetinových kurzoch u nich doma. Tému na Slovensku vypestovaných kvetov otvárajú aj medzi floristami. Preto manželia chodia po školách s floristickým zameraním. V rámci grantom podporovaných návštev rozprávajú o záhradných, babičkiných či divorastúcich kvetoch, o fairtrade v kvetinárskej branži.
Ako na záver poznamenala členka našej hodnotiacej komisie, hydrobiologička Eva Bulánková: “Táto prirodzená krása iste očarí každého, kto hľadá čistú krásu skrytú v kvetoch našich starých mám a otcov. Celé prostredie je ako maľované starým majstrom a poskytuje pokoj a radosť hlavne majiteľom farmy, ale aj ich návštevníkom. Sme vďační, že na Slovensku vznikajú kvetinové farmy, podporujúce produkciu našich kvetov. Kytica dovezená z diaľky je nielenže zaťažená veľkou ekologickou stopou , ale aj konzervovaná chemickými látkami, aby túto cestu vydržala.”
Program Krajina živá finančne podporila VÚB banka.
Slovenčina 
English (UK)