Biodynamické farmy existujú v mnohých kútoch sveta. Na Slovensku
princípy biodynamického hospodárenia začal využívať aj Farmou živou ocenený Johann
Moscon.
Pri tomto type hospodárenia, vychádzajúcom z ideí rakúskeho filozofa Rudolfa Steinera, sa uplatňuje celostný, ekologický a etický prístup k prírode. Farmu chápe ako živý samostatný dýchajúci ekosystém, hlboko prepojený so širším vesmírom. Pán Moscon okrem používania vlastných organických hnojív oživuje pôdu biodynamickými preparátmi z rastlín a kremeňa. Tieto špeciálne preparáty sa pripravujú a aplikujú podľa osobitného kalendára, pretože biodynamické hospodárenie počíta s vplyvom planét, Mesiaca, Slnka a ich postavenia.
V oblasti ovocinárstva pôsobí na Slovensku pán Moscon od roku 2005. Obnovil starý jabloňový sad a postupne si prenajal okolitú pôdu. V súčasnosti obhospodaruje asi 165 hektárov. Produkcia, ktorá je určená prevažne pre nemecký trh, no tiež na samozbery a výkup na Slovensku je certifikovaná pod biodynamickou značkou Demeter a tiež ako produkt ekologického ovocinárstva BIO. Časť pôdy nechá každoročne ležať úhorom, aby sa zregenerovala. Koncom leta vysieva horčicu, pohánku či bôb na zelené hnojenie. Tieto plodiny po zaoraní obohacujú pôdu na jar, keď sa príroda preberá k novému životu. Okrem toho slúžia aj včelám, ktoré tu, samozrejme, nechýbajú. V sade pestuje rôzne odrody jabloní, napríklad odolný Topaz, rezistentnú jabloň Rubinolu, Braeburn či odrodu Melodia, ktorá obsahuje málo cukru a je preto vhodná aj pre diabetikov.
Po okrajoch jabloňového sadu sú remízky, ktoré poskytujú vtákom a hmyzu úkryty a zákutia vhodné na život. Pri zakladaní nového sadu používa pán Moscon agátové koly napriek tomu, že ich osadenie vyžaduje päťkrát viac práce, ako keby boli betónové. Na niektorých stĺpoch sú zavesené vtáčie búdky. Dovedna ich je okolo 300. Útočisko tu nachádzajú aj iné bežné divoké druhy našej prírody obľubujúce agrárne ekosystémy, či už sú to spevavce, pre ktoré je v sade veľa prirodzených aj človekom vytvorených hniezdnych možností, no tiež zajace, či hospodárom obľúbené srnky. Keď sme ich z džípu pri obchôdzke sadov zahliadli, cítili sme radosť pána farmára z ich prítomnosti.
Lásku k prírode je vidieť v každom jeho čine. Pán Johann dal na farme na vlastné náklady vykopať štyri rybníky. Chová v nich ryby, ako sú amur, jeseter, lieň, tolstolobik, zubáč. Pobavilo nás kŕmenie rýb na najmenšom jazere, ktoré je spojené s teplým výverom. Ryby sa dychtivo vrhali na chlieb hodený do vody, ktorý o chvíľu zmizol v ich útrobách. Krajina tak celkovo, aj vďaka terénnym úpravám a rôznym krajinným prvkom pôsobí naozaj pestro.
Na farme sme videli popásať sa škótsky dobytok Highland, celoročne umiestnený vonku. Osobitne sú ohradené býčky, ktoré sa kúpali v menšom jazierku a vyzerali spokojne. Dobytok farmárovi poskytuje nielen mäso, ale využíva ho hlavne na tvorbu kompostu a zvyšovanie úrodnosti pôdy.
Celá farma je obhospodorovaná s láskou k prírode a poskytuje veľa radosti, ale aj povinností a záväzkov pre farmára Johanna Moscona a jeho slovenskú rodinu. Nie je to ľahká práca, často sú stratoví. Chýba mu napríklad organizácia, ktorá by distribuovala úrodu, lebo skladovanie jabĺk je drahé. Entuziazmus pána Johanna je však veľký, veď inak by ani nebolo možné udržiavať túto farmu, ktorá funguje už 18 rokov.
Program Krajina živá finančne podporila VÚB banka.
