Možno nie na prvý pohľad, ale v rozhovore už človek pochopí, že pestovateľov Michala a Elišku na Žitnom ostrove baví experimentálne poľnohospodárstvo. Cieľom ich úsilia je, aby bola pôda skutočne živá a zelenina, ktorú dopestujú mala vysokú výživovú hodnotu. Do pôdy teda nezasahujú, dopĺňajú však živiny prostredníctvom organického kompostu, čím zvyšujú jej úrodnosť a obranyschopnosť. Metóda, ktorej sa venujú sa nazýva tzv. „no dig“, pričom by sme to v širšom slova zmysle mohli nazvať regeneratívne poľnohospodárstvo. To znamená, že do pôdy nezasahujú, čiže ju neobracajú, nepoužívajú minerálne hnojivá, pesticídy ani herbicídy.
Pôdu prikrývajú mulčom a dodávajú kompost. Súčasťou regeneratívneho poľnohospodárstva je diverzifikovaná produkcia (tu neuvidíte veľké monokultúry) a rotácia plodín prostredníctvom osevných postupov. O čom svedčí fakt, že v sezóne pestujú v Dream Farm až 40 – 45 druhov zeleniny. Treba oceniť aj to, že všetky rastliny si vypestujú už od semienka, čiže nekupujú predpestované priesady. Počas sezóny plodiny farmári rotujú na voľnej pôde rozdelenej do blokov a vo fóliovníkoch. Strieda sa tu hlavne listová, koreňová a plodová zelenina. Uplatňujú aj jesenné výsevy a tak môžu zeleninu zbierať už skoro na jar (ako napríklad listové kapustoviny, výhonkovú brokolicu) i vymŕzajúce medziplodiny. Zelenina vypestovaná na farme je skladovaná len krátko. Putuje do bedničiek alebo na pult. Raz do týždňa v sobotu ju možno nájsť aj v Bratislave v Starej tržnici.
Do budúcna plánuje Michal a Eliška pestovanie zeleniny rozšíriť o bylinky, ovocné stromy a kry. Na náveternej strane fóliovníka už vysadili liesky na produkciu vlastného mulču a ďalšie kry majú pribudnúť. Už niekoľko rokov ale skúšajú kombináciu ovocných stromov – jablone a slivky s gledíčiou trojtŕňovou (dodávateľ dusíka do pôdy). Čoskoro tak rozšíria svoju ponuku o drobné ovocie. Okrem toho chce Michal vytvoriť testovaciu plochu na zelené hnojenie, aj malú plochu s manažmentom orby na porovnanie produkcie.
Pozemok, ktorý bol pôvodne klasickou ornou pôdou dnes prekypuje životom. História tejto premeny je taká, že po ukončení orby narástla na pozemku burina „veľká ako strom“. Miesto súčasnej farmy pred začatím hospodárenia zrovnali a vysiali raž, ktorá slúžila ako mulč. Plochy budúcich záhonov prekryli silážnou plachtou a obracanie pôdy na záhonoch nahradili nastielaním dovezeného hnoja, kompostu a štiepky.
Agrochémiu nahradili mechanickou ochranou v podobe ochranných tunelov (tie chránia zeleninu pred skočkami) a miskovitých pascí na medvedíky a slizniaky. Dream farm síce chemické látky nevyužíva, nevýhodou súčasnej poľnohospodárskej krajiny vraj ale je, že sa tieto látky na pozemok môžu dostať z okolitých pestovateľských plôch a plošných chemických postrekov na zníženie populácie komárov.
Dream farm je dobrým príkladom rodinnej mikrofarmy, ktorá dokáže na malej ploche vyprodukovať organickým spôsobom veľké množstvo zeleniny. Tá tak bez zbytočných medzičlánkov putuje priamo k spotrebiteľom, čo znižuje zaťaženie životného prostredia. Členstvo v hnutí Slowfood Pressburg svedčí o živote, kde sa intenzívne pestovanie snúbi s ochranou pôdy, vody i biodiverzity. Farma existuje len 5 rokov. Ich cesta je na začiatku, ale veta: „Je to na Vás, ako to budete robiť. Nikto Vás nenúti robiť to tak, ako všetci.“ prezrádza mnohé.
Zároveň by sme sa týmto chceli poďakovať VÚB banke za podporu programu Krajina živá.
